Čo je CT a čo je MRI?
CT (z angl. computed tomography – skratka pre výraz výpočtová tomografia, ľudovo „cétéčko“ alebo „tunel“) vyšetrenie využíva vysoko výkonné röntgenové žiarenia v kombinácii s množstvom detektorov a výsledky vyšetrenia vyhodnocuje počítačom. Vyšetrenia CT a MRI sú mimoriadne dôležité pre správnu diagnostiku a následnú liečbu mnohých neurologických ochorení a problémov.
Princíp CT: Vyšetrovaná časť tela je vystavená zväzku röntgenových lúčov. Časť žiarenia pri prechode tkanivom je týmto tkanivom absorbovaná, časť prechádza a zachytáva ho detektor. Röntgenový detektor rozoznáva rôzne úrovne hustoty skenovaného tkaniva a údaje prenáša do počítača. Počítač spracúva množstvo za sebou idúcich röntgenových snímok, ktoré boli vyhotovené z rôznych uhlov okolo tela a ich kombináciou dokáže vytvoriť priečne rezy snímaných kostí, kĺbov, krvných ciev a mäkkých tkanív, preto CT poskytuje komplexnejšie informácie ako obyčajný röntgen. Na monitore sa snímané orgány alebo tkanivá zobrazujú v rôznych odtieňov šedej farby a vyšetrenie výpočtovou tomografiou umožňuje vytvoriť ich 2D alebo 3D obraz. Pre zreteľnejšie zobrazenie sledovaných štruktúr sa niekedy využíva kontrastné farbivo (napr. pri snímaní ciev sa farbivo môže vstreknúť do žíl).
CT vyšetrenie patrí k moderným rádiologickým metódam a využíva sa od 80.-tych až 90.-tych rokov 20. storočia. Metóda má celotelové využitie a predstavuje pokrok v možnostiach zobrazovania ľudského tela a tým aj v zlepšeniach možností medicínskej starostlivosti o pacienta - CT pomáha diagnostikovať rôzne choroby a poranenia tým, že lekárovi umožňuje hodnotiť stav snímaných orgánov a tkanív po vrstvách. Prístroj, ktorý umožňuje takéto zobrazenie vnútra ľudského tela, sa nazýva výpočtový tomograf. Mnoho súčasných tomografov vie upraviť dávku žiarenia podľa hmotnosti vyšetrovanej osoby.
MRI (z angl. magnetic resonance imaging – skratka pre výraz magnetická rezonancia, ľudovo „emreko“) vyšetrenie využíva veľké magnetické pole a elektromagnetické vlnenie s vysokou frekvenciou a výsledky vyšetrenia sú vyhodnocované počítačom.
Princíp MRI: Pacient je vložený do veľmi silného magnetického poľa a do jeho tela je vyslaný krátky rádiofrekvenčný impulz. Vzniká indukované napätie, ktoré sa zaznamenáva a z týchto zmien počítač vytvorí obraz. Pomocou MRI sa dajú získať rezy určitej oblasti tela, ktoré je možné ďalej spracovať alebo spájať, a to až do 3D obrazu sledovaného orgánu. Farebné odlíšenie jednotlivých tkanív je založené na ich rozdielnom správaní sa pri rovnakom vonkajšom pôsobení. MRI vyšetrenie je možné vykonávať bez kontrastného farbiva alebo s kontrastným farbivom.
MRI vyšetrenie sa radí k moderným rádiologickým metódam a v medicíne sa využíva od konca minulého storočia, resp. od prelomu 20. a 21. storočia, a to najmä na zobrazovanie vnútorných orgánov. MRI tým umožňuje diagnostikovať patologické zmeny bez operácie alebo inej invazívnej metódy.
Ak sa chcete dozvedieť viac o CT a MRI, môžete si prečítať náš článok - CT a MRI: príprava na vyšetrenie, aký je ich priebeh a kedy sa vykonávajú pre potreby neurológického vyšetrenia?
Aký je rozdiel medzi CT a MRI ?
CT a MRI sú pokrokové zobrazovacie techniky, ktoré umožňujú preskúmať vnútro ľudského organizmu bez narušenia jeho integrity. Spôsob vytvorenia čiernobieleho obrazu sledovanej časti tela (röntgenové lúče, magnetické pole a rádiové vlny) je základným rozdielom medzi týmito dvomi vyšetreniami, ale každé z nich má aj určité špecifické výhody, nevýhody a riziká.
CT – výhody:
- dobrá dostupnosť a rýchlosť vyšetrenia (niekedy pár minút, najmodernejšie tomografy len 10 sekúnd, väčšinou 10-20 minút) - výhoda v núdzových situáciách
- vysoká diagnostická presnosť
CT – riziká a nevýhody:
- radiačná záťaž organizmu (ionizačné žiarenie)
- v zriedkavých prípadoch možnosť alergickej reakcie na vnútrožilovo podávanú kontrastnú látku (od začervenania kože cez návaly teploty, potenie, nevoľnosť, svrbenie a vyrážku až po anafylaktický šok) – najmä pri alergiách na jód, ktorý je súčasťou väčšiny kontrastných látok
- vylúčená možnosť využitia vyšetrenia v prípade gravidity
MRI – výhody:
- ľudské telo nie je zaťažované žiarením (nulová radiačná záťaž), preto je vhodné najmä pre deti a tehotné ženy (v prvom trimestri sa neodporúča)
- väčšie rozlíšenie snímok ako pri využití RTG lúčov
MRI – riziká a nevýhody
- vylúčenie vyšetrenia u pacientov s kovovými alebo elektronickými implantátmi (napr. niektoré náhrady kĺbov, kardiostimulátor)
- možnosť alergickej reakcie na podanú kontrastnú látku podobne ako pri CT
- vyšetrenie je drahšie ako CT
- dlhšia doba vyšetrenia (obvykle 30-40 minút)
- hlučnosť zariadenia – sluch vyšetrovaného je potrebné chrániť slúchadlami
Ak Vás zaujala téma zobrazovacích metód CT a MRI a chceli by ste sa o nich dozvedieť ešte viac, odporúčame vám preštudovať si nasledujúci článok o CT a článok o MRI zamerané na všeobecné informácie o týchto zobrazovacích metódach, ale aj na možnosti využitia CT a MRI v neurológii.
Ak vás vyskytli chronické bolesti chrbta alebo hlavy, migrény, epileptické záchvaty, svalové kŕče a tiky, problémy so spánkom, poruchy pamäti, závrate, hluk v ušiach, ochrnutie tvárového nervu, zhoršenie zmyslov (sluch, čuch, niektoré poruchy zraku), trasenie rúk alebo nôh, úrazy hlavy a chrbtice, mali by ste vyhľadať lekára špecialistu – neurológa, ktorý na základe dôsledného vyšetrenia s využitím zobrazovacích metód CT a MRI zisťuje možnosť neurologického ochorenia alebo problému, špecifikuje ho a v nadväznosti na to určí spôsob liečby. Ak chcete termín čo najskôr, môžete využiť TopDoktor.
