V tomto článku si postupne predstavíme príznaky infekcií dýchacích ciest a ich jednotlivé druhy. Postupne nadväzujeme na náš predošlý článok Sprievodca infekciami dýchacích ciest, liečba antibiotikami.
Infekcie dýchacích ciest (IDC) bežne delíme na ochorenie horných a dolných ciest dýchacích, pričom za najzávažnejšie aj z hľadiska možných komplikácii sa považuje postihnutie pľúcneho tkaniva, odborne nazývané - pneumónia.
Hoci pôvodcami infekcie v dýchacích cestách sú najčastejšie vírusy, cielená liečba bežných vírusových ochorení nám zatiaľ chýba. Liečba je len syptomatická. Najznámejšími vyvolávateľmi IDC sú rinovírusy. Tie sa medzi sebou navzájom odlišujú (je ich viac ako 100 odlišných druhov), čo vysvetľuje prečo človek môže mať opakovane napr. nádchu, či iné vírusové ochorenie dýchacích ciest. Nakoľko imunitný systém musí „bojovať“ vždy s iným typom vírusu, na ktorý nebol pripravený. Podobne je to aj s inými vírusmi, napr. s vírusom chrípky. Očkovanie proti chrípke je zamerané vždy proti najčastejším variantom vírusu chrípky vyskytujúcim sa v komunite. Nie je však vylúčené, že človeka nenapadne príbuzný vírus zo skupiny chrípkových vírusov, ktorý sa odlišuje od tých, proti ktorému sa zaočkoval. A preto v takomto prípade je mylné domnievať sa, že očkovanie zlyhalo.
Akútna nádcha je vôbec najbežnejšou infekciou dýchacích ciest. Vo väčšine prípadov býva zápalom postihnutá aj sliznica prínosových dutín a nosnej časti hltana. Opuchnutá sliznica nosa prekáža pri dýchaní, prítomné je svrbenie, bolesť v nose, môže byť strata čuchu a kýchanie. Prítomný sekrét postupne hustne, môže zmeniť farbu. Dôležité je nezanedbať hygienu nosa, lebo hrozí komplikácia z prestupu infekcie do stredného ucha a to najmä u malých detí. Vtedy vedúcim príznakom je bolesť v uchu, ktorá sa zhoršuje prehĺtaním, vystreľuje do krku a pacienta môže prebudiť aj zo spánku. O sprievodnej infekcii prínosových dutín sme sa už zmienili.
V rámci liečby a prevencie komplikácii "bazálnej" nádchy je podávanie nosných kvapiek s látkou, ktorá znižuje opuch sliznice. Dnes na trhu sú dostať rôzne aplikačné formy. K liečbe sa pridávajú podľa potreby aj tzv. mukolytiká. V prípade bakteriálnej superinfekcie ucha, prínosových dutín ordinujeme antibiotiká, protizápalové lieky na bolesť ucha.
Bakteriálna infekcia je indikáciou na zahájenie antibiotickej liečby. Pôvodcovia infekcie majú istú viazanosť na miesto v dýchacích cestách, ktoré postihujú. Hnisavý streptokok spôsobuje najmä hnisavý zápal mandlí a hltanu. Ochorenie sa ohlási bolesťou v krku a to najmä pri prehĺtaní. bolesť nezriedka vystreľuje aj do uší, uzliny sú zväčššené, na dotyk bolestivé. Mandle sú zdurené na povrchu belavo povlečené. Z celkových príznakov je prítomná únava, bolesti svalov a kĺbov, teplota.
Na mieste je spomenúť tzv. „veľkú trojku“ baktérii, do ktorej patria: Streptococcus pyogenes (streptokok spôsobujúci zápal pľúc), Haemophilus influenzae (H. chrípkový), Moraxela cattarhalis (M. zápalová). Tie infikujú poväčšinou dolné dýchacie cesty, avšak postihnutie horných dýchacích ciest taktiež nie je výnimkou. K patogénom postihujúcich dolné dýchacie cesty sa radia aj tzv. atypické baktérie z rodu chlamýdii a mykoplaziem.
V poslednom období je diskutovanou témou aj ochorenie známe ako čierny alebo dávivý kašeľ. Zvýšený výskyt sa dáva do súvislosti s postupne klesajúcou imunitou voči vyvolávajúcej baktérie v po povinnom očkovaní. Prejavuje sa väčšinou u detí do 10 rokov a samozrejme u dospelých, kedy imunita po očkovaní je na nízkej úrovni. Existuje možnosť sa dať preočkovať vakcínou a to pri očkovaní proti tetanu. Na čierny kašeľ sa myslí pri pátraní po vyvolávajúcej príčine kašľa. Ochorenie je charakterizované záchvatovitým kašľom, pričom záchvat sa končí vykašľaním väzkého hlienu v malom množstve alebo vracaním. Lieči sa ATB.
Primoinfekcia u akútneho zápalu hrtana je vírusová a sprevádza ju rezavá bolesť v krku. Pacient ma stenu hltanu potiahnutú hlienami, ktoré vykašliava. Môže býť prítomná zvýšená teplota, zväčšené lymfatické uzliny na krku. Od bolesti v krku uľavia napr. rôzne kloktadlá, lokálne spreje. Dnes sú čoraz viac medzi pacientami obľúbené antispetické tablety na cmúľanie obsahujúcej látku na potlačenie bolesti. Kašeľ potláčame tzv. antitusikami, pri sprievodnej nádche používame kvapky do nosa. Prípadnú nasadajúcu bakteriálnu infekciu preliečime antibiotikami.
Akútny zápal hrtana je spravidla vyvolaný vírusom. Ku klasickým príznakom (bolesť a rezanie v hrdle, nádcha, kašeľ) sa pripája strata hlasu alebo chrapot. Celkové príznaky sú väčšinou mierneho stupňa. V rámci liečby volíme podávanie kalciových preparátov, protizápalové lieky k úľave od bolesti, hlasový "kľud". Z lokálnej terapie používame cmúľacie tablety, spreje, kloktadlá a nosné kvapky.
Špecifickou formou vírusového zápalu ju akútny subglotický zápal hrtana a to najmä u detí predškolského veku. Opuch (edém) pod príchlopkou spôsobí, že diaťa je dušné a má štekavý kašeľ. Takýto stav si vyžaduje podanie antiedémových liečiv priamo do žily alebo v lokálnej forme do konečníka. Ďalším ochorením, ktoré je však skôr bakteriálneho pôvodu a vyžaduje si neodkladné riešenie v nemocničnom zariadení je akútny zápal príchlopky, tzv. „akútna epiglotitída“. Vďaka povinnému očkovaniu detí je výskyt ochorenia zriedkavý a u dospelých sa takmer nevyskytuje. Z celkových príznakov je vysoká teplota, dieťa je schvátené, dušné, zaujíma polohu v sede. Nemôže prehĺtať pre výrazné bolesti, z úst mu vytekajú sliny. V liečbe je nutné podávanie antibiotík do žily a v rámci prvej pomoci zaistenie dýchacích ciest a vnútrožilové podanie antiedémových liekov.
Zápal priedušnice a priedušiek je v asi 1/2 prípadoch spôsobený respiračnými vírusmi. Môže sa vyskytovať v nadväznosti na zápal hrtanu alebo sa zápal priedušnice a hrtana vyskytujú súčasne V začiatočnej fáze nastupuje suchý, dráždivý kašeľ, neskôr môže byť produktívny spojený s vykašliavaním hlienov. Hlieny sú spočiatku väzké, sklovité a neskôr hustnú. Sfarbenie spúta pri bakteriálnej superinfekcii má najčastejšie žltozelenú farbu. Pacient môže udávať pálenie za hrudnou kosťou, bolesť pri kašli. Prítomnosť krvi v spúte si vždy vyžaduje dôsledné doriešenie. Našťastie sa vyskytuje pri zápale len zriedka. Teplota môže, ale aj nemusí byť prítomná. V rámci liečby používame lieky alebo sirupy na kašeľ a to podľa jeho druhu, lieky proti teplote a zápalu, liečivá na lokálne použitie, resp. antibiotiká.
Zápal pľúc je závažným akútnym ochorením pľúcneho tkaniva, ktoré sa v typických prípadoch manifestuje horúčkou, zimnicou, bolesťami na hrudníku, postupne zhoršujúcou sa dýchavicou, vykašliavaním spúta rôznej farby, niekedy s prímesou krvi. Celkový stav pacienta je alterovaný.
Popis klasických prípadov môže byť modifikovaný vekom pacienta (najmä starší pacienti a deti) a v prípade infekcie vyvolanou atypickou baktériou. Diagnózu zápalu pľúc potvrdí RTG snímka hrudník. Podľa klinického stavu sa pacient odosiela na hospitalizáciu alebo sa lieči ambulantne.
Antibiotiká predstavujú jednoznačnú indikáciu v liečbe zápalu pľúc. Ako podporná terapia sa podávajú lieky na kašeľ, lieky na zníženie teploty. Nutný je kľud na lôžku, dodržiavanie pitného režimu.
Probiotiká
Poškodenie črevnej mikroflóry patrí k vedľajším účinkom antibiotickej terapie. Antibiotiká usmrcujú nielen škodlivé baktérie, ktoré sú vyvolávateľom infekčného ochorenia, ale aj baktérie prospešné, ktoré zabezpečujú správne trávanie, produkujú vitamíny a sú neodmysliteľnou súčasťou nášho imunitného systému. Aby sme zabránili možnému nežiadúcemu efektu antibiotík, podávame tzv. probiotiká. Probiotiká sú živé mikrobiálne kultúry, ktoré napomáhajú udržiavať zastúpenie "zdravých" a užitočných baktérii. Sú to najmä baktérie z rodu bifidobaktérii a laktobacilov. Pridanie probiotika k antibiotickej liečbe účinne zabráni vzniku zažívacích problémov akými sú hnačka, nadúvanie alebo zápcha vznikajúce na podklade prítomnej bakteriálnej nerovnováhy v čreve.
Na prevenciu črevnej dysmikróbie pri ATB liečbe možme použiť prípravky napr. Profi-lact kapsuly alebo kapsuly Floraliv, ktoré sú navyše obohatené aj vitamínmi skupiny B. Užívajú sa minimálne 7 dní po dobratí ATB. Medzi užitím ATB a probiotík by mal byť zachovaný interval dvoch hodín.
Autorkou tohto článku je MUDr. Adriana Šimková, PhD., ku ktorej sa viete objednať online kliknutím tu.
