1. Čo robí kardiológ?
Kardiológ je lekár-špecialista, ktorého úlohou je štúdium, prevencia, diagnostikovanie a liečba všetkých ochorení a problémov srdca vrátane ciev, ktoré sú naň pripojené.
Poruchám srdca pacientov sa v ich detskom veku venuje detský kardiológ – niektoré chyby srdiečka vznikajú už počas vnútromaternicového vývoja, preto je preventívne prenatálne ultrazvukové vyšetrenie srdca plodu veľmi dôležité. Takéto vyšetrenie vykonané špecializovaným lekárom zisťuje presný typ srdcovej malformácie, umožňuje predpoklad prognózy a pomáha určiť najvhodnejšiu liečbu (napr. zákrok formou katetrizácie alebo kardiochirurgickej operácie). Pri vrodených srdcových chorobách je potrebná celoživotná starostlivosť poskytovaná kardiológom (pravidelné sledovanie stavu srdca, preventívne prehliadky, využívanie zobrazovacích metód na odhalenie možných komplikácií spôsobených VSCH).
V dospelom veku prichádzajú ku kardiológovi pacienti najčastejšie so sťažnosťami týkajúcimi sa rôznych foriem bolestí na hrudi, nepravidelností srdcového tepu (arytmie) a s dýchavičnosťou, ktoré sa u nich začali prejavovať najmä pri zvýšenej fyzickej aktivite. Kardiológ následne vykoná vyšetrenia, ktoré mu umožnia stanoviť presnú diagnózu a na jej základe začať s potrebnou liečbou.
Riziko srdcovocievnych ochorení narastá po 65 roku života, preto sú najmä v seniorskom veku dôležité pravidelné preventívne prehliadky s monitorovaním činnosti srdca aj u osôb, ktorých srdce bolo zdravé.
Kardiológ nastavuje terapiu s cieľom zabezpečenia čím dlhšieho života pacienta s kardiovaskulárnym ochorením a so snahou o jeho celkové zlepšenie, t. j. kardiológ sa pri liečbe nezameriava len na odvracanie rizika úmrtia, ale aj na likvidáciu odstrániteľnej príčiny problému, zníženie bolesti a umožnenie úplnej alebo čo najlepšej funkčnosti srdca – ako napr. eliminácia vyvolávajúceho zápalu, prinavrátenie a udržanie normálneho srdcového rytmu, dosiahnutie čo najnormálnejšieho krvného obehu, zabránenie vzniku krvných zrazenín, minimalizovanie nebezpečia vzniku srdcového infarktu.
Ak sa chcete dozvedieť viac o kardiológii a o kardiologických ochoreniach, môžete si prečítať náš článok - Čo je to kardiológia, čím sa zaoberá a aké sú kardiologické ochorenia?
2. Ako prebieha kardiologické vyšetrenie?
V prípade ťažkostí, o ktorých sa pacient domnieva, že súvisia s jeho srdcom, najprv navštívi svojho všeobecného lekára, ktorý vykoná anamnézu a základné vyšetrenie. Na ich základe praktický lekár rozhodne, či zdravotný stav pacienta vyžaduje odborné vyšetrenie a liečbu u špecializovaného lekára – kardiológa. Kardiologické vyšetrenie sa skladá z viacerých úkonov a rôznych tradičných a inovatívnych metód založených na technickom pokroku, ktorých výsledkom je určenie čo najpresnejšej diagnózy problému sledovaného srdca.
Priebeh kardiologického vyšetrenia:
1. anamnéza - lekár sa sústreďuje na zisťovanie zdravotného stavu pacienta – predchádzajúce choroby a operácie, súčasné ochorenia a užívanie liekov, alergie, intolerancie liekov, životný štýl, charakter potiaží so srdcom (bolesti a iné symptómy) – napr. kedy začali a za akých okolností sa zhoršujú, rodinná predispozícia problémov so srdcom
2. fyzikálne vyšetrenie - fyzické - počúvanie srdca a pľúc fonendoskopom, poklep hrude, preskúmanie žily na krku, zistenie telesnej hmotnosti, meranie tlaku, kvalita a pravidelnosť pulzu, vizuálne – skontrolovanie možných opuchov rôznych častí tela, výskyt cyanózy
3. laboratórne vyšetrenia - okrem základného krvného obrazu aj zisťovanie rizikových faktorov chorôb srdca – napr. zvýšená hladina krvných cukrov a tukov, srdcové enzýmy vstupujúce do krvného obehu pri poškodení srdcového svalu, hladina hormónov, zápalové markery, prítomnosť vírusov alebo baktérií
4. zobrazovacie metódy a doplnkové vyšetrenia – napr. röntgen hrudníka, EKG (elektrokardiogram), ECHO (ultrasonografické vyšetrenie srdca), CT (počítačová tomografia), MRI (magnetická rezonancia), SPECT (tomografická scintigrafia), Holterov monitor (prenosné EKG zariadenie), koronárna angiografia, záťažová echokardiografia, izotopové vyšetrenie prekrvenia myokardu (štádium ochorenia)
5. hľadanie stavov, ktoré mohli spôsobiť ochorenie srdca (napr. cukrovka, problémy štítnej žľazy)
Uskutočnené vyšetrenia určujú pôvod, druh, rozsah a stupeň postihnutia srdca, čím umožňujú stanoviť správnu diagnózu a na jej základe začať cielenú a čo najefektívnejšiu terapiu.
Súčasná liečba kardiologických ochorení využíva špecificky zamerané medikamenty ako aj nefarmalogické postupy - kardiochirurgické zákroky.
Ak Vás zaujala téma kardiológie s chceli by ste sa o nich dozvedieť ešte viac, odporúčame vám preštudovať si nasledujúci článok a štúdiu zamerané na všeobecné informácie o nej, ale aj na možnosti diagnostiky a liečby kardiologických ochorení.
Ak vás vyskytli bolesti a tlak na hrudi, dýchavičnosť, lapanie po dychu, zrýchlené dýchanie, chvenie na hrudi, búšenie srdca, nepravidelný tep srdca, pocit vynechania srdcového tepu, opuchy, bledosť, modranie častí tela, pričom sa môže vyskytovať aj vysilenosť, únava, malátnosť, bolesť hlavy, točenie hlavy, mdloba, poruchy vedomia, bezvedomie, potenie, zvýšená teplota, napätie v krčných žilách, nízky alebo vysoký tlak, mali by ste vyhľadať lekára špecialistu – kardiológa, ktorý na základe dôsledného vyšetrenia zisťuje možnosť ochorenia srdca, špecifikuje ho a v nadväznosti na to určí spôsob liečby. Ak chcete termín čo najskôr, môžete využiť TopDoktor.
